HISTÓRIA

 

História  Donácii uhorského kráľa Bela IV. z roku 1245 je uvedená prvá písomná správa o obcí Weyka a zároveň vymedzené hranice jej chotára. Vlastníkom majetku obce bol zeman Martin Weykai, ktorý ho zakrátko odovzdal synovi zemana Wolchoka-Mikénkovi. Z uvedeného je zrejmé, že názov obce bol pravdepodobne odvodený od osobného mena Weykai, alebo staroslovanského "Voj" s príponou-ka. 

Aj písomný prameň v roku 1265 spomína obec s rovnakým názvom Weyke, čo potvrdzuje, že názov obce bol s najväčšou pravdepodobnosťou odvodený od osobného mena tamojších zemanov.Pôvodný rímskokatolicky kostol so signovaným zvonom odliatym v Pape stál v obci už roku 1314. V liste palatína Garayho sa Vojka uvádza ako farnosť patriaca k fare vo Svätuši. Existenciu farnosti v obci potvrdzujú aj záznamy vyberačov pápežských desiatkov z roku 1332 až 1337.                                                      

Listina z roku 1388 uvádza, že krátko pred uvedeným rokom bola Vojka prechodne kráľovským majetkom. V prvej polovici 15. storočia bola obec majetkom zemianských rodín Zendiekovcov (1407), Csapiakovcov (1411), Makovcov (1420) a roku 1444 vlastnil prevažnú časť majetku Balász Pike. Z daľších vlastníkov nehnuteľnosti sú známi Ján Polyák (1447), Jakub Makó (1461), Štefan Ezen (Eszényi-1454) a Ján Czékei (1493).           Napriek tomu, že pramenný materiál zo 14. až 15. storočia neuvádza v obci majetok Wekeyovcov, polovici 16. storočia im obec opäť patrila. Listiny z rokov 1557 a 1560 totiž udávajú, že Vojka mala 1 portu, 6 želiarov a patrila Vékeyovcom.   V prvej polovici 17. storočia vlastnili prevažnú časť majetku vo Vojke Juraj Santhus (1623), Alexander Sennyey (1629), Imrich a Žigmund Perényiovci (1633). 

Koncom 17. storočia vstupujú do majetkovej držby vo Vojke rodiny Andrássyovcov (Klára-1673),Barkócziovcov (Ludovít-1693), ale aj rodiny Szikszayovcov a Ghillányiovcov. Rozsiahlu majetkovú držbu v 18. storočí mali vo Vojke Szirmayovci a Szennyeiovci, v 19. storočí Majláthovci a Szmrecsányovci. Ján Szmrecsányi dal roku 1894 postaviť vo Vojke kúriu a podporil aj rekonštrukciu kostola.                                                           Do vývoja obce tragicky zasiahli v druhej polovici 19. storočia dve veľké živelné pohromy. Takmer všetky staviska 519 obyvateľov Vojky zničil veľký požiar v roku 1869. Obyvateľstvo obce ťažko postihli následky veľkej povodne, ktorá roku 1888 zničila alebo vážne poškodila prevažnú väčšinu obydlí hospodárskych stavísk a pivníc.

V demografickom vývoji obce Vojka nachádzame dve protikladné tendencie. Na jednej strane rast počtu obyvateľstva v rokoch 1787 až 1900 a neustály pokles obyvateľov od začiatku 20. storočia do roku 1935, čo možno pripísať na úkor veľkého vysťahovalectva. Keď podľa súpisu obyvateľstva v roku 1787 žilo vo Vojke v 43 domoch 337 obyvateľov, tak po sčítaní osôb a domov roku 1828 bolo v obci už 62 domov a 473 obyvateľov. Ďalší rast obyvateľstva potvrdzujú aj súpisy z rokov 1869 - 519 obyvateľov, 1880 - 528 obyvateľov, 1890 - 534 obyvateľov a 1930 - 488 obyvateľov.                                              

Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa Vojka spolu s ďalšími medzibodrožskými obcami stala súčasťou predmníchovskej Československej republiky. Prevažná väčšina obyvateľov sa v tomto období zaoberala poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, ovocinárstvom, chovom dobytka a košikárstvom. V roku 1931 vypukol mzdový štrajk poľnohospodárskych robotníkov na miestnom veľkostatku.   

Po Viedenskej arbitráži 2.11.1938 bola Vojka pričlenená v rokoch 1938-1944 k horthyovskému Maďarsku. Obecný chotár mal v tomto období 1518 katastrálnych holdov.Z celkového počtu 588 obyvateľov bolo z hľadiska konfesijnej príslušnosti 386 rímskokatolíkov, 93 gréckokatolíkov, 85 reformovaných, dvaja evanjelici, 14 izraelitov a 8 občanov vierovyznanie neuviedlo.                                                                                                

V rokoch druhej svetovej vojny znášalo obyvateľstvo jej následky veľmi ťažko. Prevažná väčšina bola povolaná do horthyovskej armády a bojovala na strane fašistického Nemecka a jeho spojencov. Väčšina sa z frontu vrátila s podlomeným zdravím...zahynuli v tyle a na bojiskách II. svetovej vojny. 

Po vstupe 18. armády 4. ukrajinského frontu 27.novembra 1943 do Vojky bolo 50 občanov odvlečených NKVD sovietskych koncentračných táborov. Vyplýva to z hlásenia Okresného národného výboru v Kráľovskom Chlmci z 25. júna 1945.Bezprostredne po skončení protifašistického odboja a II. svetovej vojny boli obnovené predmníchovské hranice Československej republiky a obec Vojka sa stala súčasťou okresu Kráľovský Chlmec.  

 

Kontakt

obec Vojka Hlavná 84/26
Vojka
076 83 Svätuše
administrator@vojka.eu